topbar

Zobrazovacie metódy bullet Moderné diagnostické metódy

button empty
13.Máj.2012
Text: doc. MUDr. Víťazoslav Belan, PhD
Prevzaté: X-pack, 4.vydanie, rok 2011, vydáva Bayer Healthcare pharmaceuticals

Správne diagnostikovanie ochorenia je stále najväčšou výzvou každého lekára. Dnes sú im v mnohom nápomocné aj moderné technológie, ktoré vedia častokrát odhaliť príčinu ochorenia, ktorá je inak bežnými diagnostickými postupmi nedostupná, alebo neviditeľná. Diagnostické zobrazovanie sa za posledné desaťročia vyvinulo do vysoko špecializovanej medicínskej disciplíny. Okrem klasických postupov röntgenologických vyšetrení dnes lekárom v ich snahe o včasné a presné stanovenie diagnózy pomáha aj výpočtová tomografia (CT), zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie (MR), ultrazvuk (sonografia) a metódy nukleárnej medicíny. O špecifikách a výhodách jednotlivých zobrazovacích metódach sme sa porozprávali s doc. MUDr. Víťazoslavom Belanom, PhD.

V uplynulých 20 rokoch zavedenie CT a MR do klinickej praxe znamenalo jeden z najvýraznejších pokrokov v medicíne. Pre bežných pacientov to znamenalo „ísť do krátkeho tunela ( CT) alebo dlhšieho tunela (MR)“. Dnes i na Slovensku v určitých oblastiach diagnostiku a sledovanie ochorenia bez uvedených vyšetrení si nemožno predstaviť. Napr. neurologické ochorenia: je bežnou praxou takmer okamžité vyšetrenie na CT pri úrazoch hlavy, operácia mozgu sa bez predchádzajúceho MR prakticky nevykonáva . Je na škodu veci,že mnohokrát dostupnosť uvedených vyšetrení nechápu poisťovne, ktoré si myslia, že rozvoj týchto diagnostických postupov je vyhadzovanie peňazí.

Dnes sa otvárajú nové zobrazovacie postupy, ktoré sa označujú ako molekulárne zobrazovanie - príkladom je PET (pozitronová emisná tomografia), ktorá nielen poskytuje obrazové informácie, ale informácia napríklad o metabolizme cukru, ktorý je niekoľkokrát zvýšený v zhubnom nádorovom ložisku. A často sa spája s kvalitnými CT alebo MR obrazmi (PET CT a najnovšie PET MR).

Pamätáte si ešte na obdobie, keď mali lekári k dispozícii maximálne röntgen? Ak to porovnáte s dnešnými možnosťami?

Uvediem jeden príklad: v roku 1982 sa otvorilo na Slovensku prvé CT pracovisko na Kramároch v Bratislave. O rok neskôr sa počet neurochirurgických operácii na Kramároch zvýšil o 100%.

Dovtedy informácie o pomeroch v mozgu boli zväčša nepriame : zobrazovali sa cievy prípadne vzduch v mozgových komorách a podľa ich odtlačenia sa usudzovalo čo sa deje v mozgovom tkanive. Obe metódy boli pre pacientov nepríjemné, invazívne a poskytovali zväčša len nepriame údaje. Dnes za 5 až 30 min je zobrazený mozog nielen v jednej rovine. Rozvoj zobrazovania v medicíne bol aj je taký prudký aký je rozvoj počítačovej a digitálnej techniky...

Napr. dnes vyšetrenie srdcových ciev je možné pomocou CT dosiahnuť neinvazívne, ambulantne s dávkou žiarenia, ktorá je menšia ako je max. prípustná dávka pre obyvateľa a je niekoľkokrát menšia ako dávka počas transkontinentálneho letu.

Medzi rádiológmi sa traduje príhoda z Anglicka, kde na začiatku rozvoja CT boli obyvatelia menšieho mesta nešťastní, že Národná zdravotná služba neprevádzkovala CT v ich nemocnici, preto z vlastných peňazí zakúpili CT a rok ho prevádzkovalo. Zistilo sa, že prevádzkovanie CT okrem medicínskeho prínosu bolo aj ekonomické - investovaná 1 libra priniesla úsporu 2 libry. Toto by si mali uvedomiť i poisťovne na Slovensku a poučiť sa z histórie...

Ktorá zobrazovacia metóda sa v súčasnosti využíva najčastejšie a je najpresnejšia? Alebo je to podľa toho aký orgán, alebo časť tela má byť preskúmaná?
Na to nie je jednoznačná odpoveď. Záleží od problému a situácie. CT je dostupné v každej nemocnici, ktorá rieši akútne prípady (na Slovensku je cca 70 CT a vo väčšine prípadov sú to prístroje moderné viacvrstvové, ktoré na zobrazenie potrebujú rádovo desiatky sekúnd). Čiže úrazy sa bežne riešia na CT a krátko po prijatí. MR so svojím kvalitným zobrazením mäkkých častí je nenahraditeľné v zobrazení nervovej sústavy, pohybového ústrojenstva a má svoje uplatnenie v zobrazení brušných a panvových orgánov.
Nevyhnutnou súčasťou pri zobrazovacích metódach je dnes už využívanie kontrastných látok. Prečo?
Ako v CT tak i v MR sa zistilo, že zobrazenie orgánov nerieši všetky problémy v diagnostike a podobne ako kontrastné látky v RTG majú pridanú hodnotu- lepšie zobrazenie orgánov, vyniknutie patologických stavov. Dnes niektoré vyšetrenia bez kontrastnej látky nemožno urobiť, napríklad: zistenie nádorov a metastáz, zobrazenie ciev pomocou CT alebo MR (CT angiografia, MR angiografia). Pomocou kontrastných látok možno získať i funkčne pokročilé informácie - perfúzne vyšetrenie odhaľuje bežne na CT nedokrvením postihnuté tkanivo mozgu, alebo na MR pomocou perfúzie možno charakterizovať zistený tumor...
Pacienti majú častokrát obavy, keď majú isť na CT alebo MR vyšetrenie, predstava tunelu je pre nich strašiakom, počítate aj s takýmto problémami?
Pobyt v uzavretom priestore môže byť pre niektorých pacientov problematický, častejšie je to na MR, kde je tunel dlhší. Osvedčeným testom je tolerancia výťahu. Odhaduje sa, že asi 5% pacientov má klaustrofobické problémy pri MR vyšetrení. Avšak ak dopredu pacient na to upozorní, je možné psychologicky a farmakologicky tento problém zvládnuť.

Vopred ďakujeme za pripomienky, postrehy a zdieľanie vašich názorov. Po zanechaní e-mailovej adresy vám odpovieme na vaše otázky.