topbar

Zobrazovacie metódy bullet Magnetická rezonancia (MR) na Slovensku slávi 20 rokov

button empty
09.Dec.2012
Rozhovor s MUDr. Víťazoslavom Belanom, PhD
o zobrazovacích metódach v medicíne, ktoré posúvajú hranice diagnostických možností.

MR sa celosvetovo používa na medicínsku diagnostiku od roku 1980. Prvé dostupné MR pre našich pacientov bolo inštalované v r. 1988 v bývalom Československu v Prahe v IKEM-e a prvé dva prístroje MR na Slovensku v jednom veľkom komplexe magnetických zariadení vo vtedajšej Dérerovej nemocnici s poliklinikou na bratislavských Kramároch, ktoré boli investíciou už zaniknutého Výskumného ústavu lekárskej bioniky. Bol to unikátny projekt zobrazovacích systémov - jeden s magnetom 1.5 - 2.0T, jeden s 1.0T (Magnetom Helicon a Compact, Siemens) a jeden experimentálny prístroj s magnetom 4.7T (Sisco), ktorý je v prevádzke aj v súčasnosti.

Odvtedy prešlo už 20 rokov. MUDr. Víťazoslav Belan, jeden z prvých odborníkov na CT a MR zobrazovanie na Slovensku, sa podieľal na ich zavedení. To, akým vývojom prešlo diagnostické zobrazovanie a aké miesto má dnes MR v diagnostike chorôb nám sprostredkováva v rozhovore.

Ako sa u nás zlepšila dostupnosť vyšetrení magnetickou rezonanciou od čias zavedenia prvých prístrojov na Kramároch?

Po zavedení prvého MR prístroja postupne pribudli aj ďalšie vo veľkých nemocniciach - vo FN v Košiciach, vo FN v B.Bystrici, postupne prístroje začali používať aj krajské nemocnice. Mimo nemocníc pribúdali aj súkromné MR pracoviská. V porovnaní s ČR, podiel súkromných MR pracovísk je v SR výrazne vyšší. Štátne nemocnice nestačili držať inovačný krok a nemali dostatok financií na nákup nových prístrojov. Súkromný sektor, či už nemocnice alebo aj mimonemocničné zariadenia, investovali do rozvoja MR a outsorcingovým systémom zabezpečil vyšetrenia, čomu do veľkej miery pomohla práve privatizácia zdravotníctva. Súkromné pracoviská MR sa stali subdodávateľmi pre nemocnice a vyšetrenia zabezpečovali svojimi investíciami vo vlastnej réžii. V súčasnosti je na Slovensku zhruba 40-45 MR prístrojov.

Akým vývojom prešlo diagnostické zobrazovanie v medicíne za posledncýh 20 rokov?

Celá moja generácia, ktorá sa dala na rádiológiu (vtedy röntgenológia), sme boli považovaní za predstaviteľov neatraktívneho a nezaujímavého odboru. Za 20 rokov sa však situácia zmenila tak, že odbor je veľmi atraktívny, vstúpili do neho počítače, používajú sa supermoderné prostriedky a viac-menej sa rádiológia stala hybnou silou medicíny. Teraz je mnoho mladých lekárov, ktorí si prajú robiť v tejto oblasti. Názov röntgonológia tiež prešiel nutnou zmenou na rádiológiu, ktorá zahŕňa zobrazovacie metódy ale aj intervenčné procedúry, čo znamená možnosť liečiť pomocou intervenčných procedúr, ktoré sú zväčša menej invazívne.

„Obrázky“ má rád aj pacient aj lekár. Lekári radi pošlú pacientov, aj pacienti radi chodia na MR vyšetrenie. Keď chorobu „vidíte“, je to vždy výpovednejšie, ako keby ste si ju mali predstaviť. Avšak, aj keď vezmeme do úvahy vývoj a pokrok v rádiológii a technologické možnosti, z pohľadu diagnostiky rádiológiu a celú diagnostiku založenú na obrazoch nemožno preceňovať i keď mnohokrát je veľmi efektívna.

MR je súčasťou digitálneho zobrazovania, tak ako napr. u digitálnych fotoaparátov. Technológia digitálneho zobrazovania v medicíne sa využíva dlhšie, než sa používajú digitálne fotoaparáty. V medicíne sa však táto technológia využíva s jedným rozdielom a to tým, že obraz nie je priamy, ale rekonštruuje sa a na fotospracovanie sa využívajú počítače. Pri počítačovej, lepší výraz je pri výpočtovej tomografii (CT), sa používa rtg žiarenie a snímka je vypočítaný (rekonštruovaný) obraz.
Pri MR sa využíva jav jadrovej magnetickej rezonancie. Označenie jadrová, alebo nukleárna magnetická rezonancia (NMR) sa už nepoužíva. Bežne sa používa termín magnetická rezonancia – MR alebo MRI. Jav magnetickej rezonancie je založený na interakcii vysokofrekvenčného vlnenia v silnom magnetickom poli s jadrami, ktoré majú nepárny počet protónov, v rezonančnej frekvencii. V medicíne sa využíva zobrazovanie založené na interakcii len s vodíkovými jadrami.

MR, MRI, z angl. magnetic rezonance imaging -
zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie
Posledných 20 rokov v rádiológii je érou digitálneho zobrazovania, ktorého súčasťou sú
všetky systémy zobrazovania.

Aj klasický röntgen sa prevádza na digitálnu rádiografiu. Aj ultrazvuk je digitálna metóda. Za posledncýh 20 rokov CT a MR vniesli do medicíny zmeny, ktoré boli v diagnostike, v sledovaní liečby a vôbec v celom manažovaní pacientov sprevádzané významným pokrokom. Týchto posledných 20 rokov je poznamenaných zavádzaním metód CT a MR, ktoré sa veľmi rýchlo vyvýjali a zlepšovali sa. Dá sa povedať, že približne každých 5 rokov sa musia zariadenia modernizovať, aby udržali krok s dynamickým technickým rozvojom. Približne každé 2 roky (v CT to platilo úplne, pri MR to nie je až také viditeľné) prichádzajú zmeny, ktoré viac menej zdvojnásobňujú kapacitu i rýchlosť. Nie vždy to znamená, že došlo k rozhodujúcej zmene, ale zhruba za 10 rokov sa udeje taká zmena aj v MR aj v CT, že sa dnešné prístroje budú považovať tiež za zastarané, ak nie nepoužiteľné.

Odborníci považujú magnetickú rezonanciu v súčasnosti za vrcholnú metódu rádiodiagnostiky? Čím si „vydobila“ toto miesto?
MR je jedinečná a stále viac populárna zobrazovacia metóda pre vysokú kvalitu obrazov bez použitia radiačného žiarenia. To, že MR je špičková zobrazovacia metóda ale neznamená, že stojí nad ostatnými metódami zobrazovacej diagnostiky.

Magnetická rezonancia sa vyvýja naďalej a novovyvinuté metódy v magnetickej rezonancii
sa označujú ako molekulárne zobrazovanie. Znamená to, že poskytujú nielen morfologické informácie, čo je základom CT zobrazovania aj MR zobrazovania, ale aj informácie o funkcii - o nejakom vzťahu.

Klasickým predstaviteľom moderného molekulárneho zobrazovania je pozitrónová emisná tomografia (PET). Molekulárne alebo funkčné zobrazovanie prispieva k zdokonaľovaniu MR zobrazovania. Zavádza sa funkčné vyšetrenie MR, kde sa aktivovaná funkcia v centre mozgu prejaví zmenou, ktorú možno zobraziť, napríklad zobrazenie rečového centra, keď pacient rozpráva, alebo pohybového centra, keď pacient hýbe končatinami.

Magnetická rezonancia umožňuje aj vyšetrenie s názvom traktografia. Tá umožňuje zobrazovanie vlákien – traktov v bielej hmote mozgu a ich priebeh. Traktografia má veľký význam pre neurochirurgov - takto vlastne už pred operáciou vedia určiť štruktúru mozgových tkanív, mozgového nádoru a jeho vzťah k dôležitým mozgovým dráham.

Ťažko odhadnúť čo bude o ďaľších 20, 30 rokov, ale momentálne je MR v zobrazovacích metódach dôležitá špičková metóda.

Traktografia je neinvazívna metóda, založená na princípe merania zmien difúzie protónov vody,
tzv. DTI (z angl. diffusion tensor imaging). V bielej hmote mozgu molekuly vody difundujú rýchlejšie
v smere priebehu nervových dráh. V okolitých rovinách difúzii bránia bunkové membrány.
Pri diagnostike ktorých ochorení sa uplatňuje ako top metóda a kde sa neuplatňuje, prípadne je vhodnejšie ju nahradiť alternatívami?

V súčasnosti sa MR na zobrazovanie využíva v 4 oblastiach - historicky najstaršia a najviac využívaná je MR v oblasti neurorádiológie na zobrazovanie mozgu a miechy, teda orgánov centrálneho nervového systému (CNS). V tejto oblasti okrem základnej diagnostiky poskytuje aj možnosť diferenciácie patologického postihnutia a v niektorých prípadoch je to metóda, ktorá sa využíva na stanovenie diagnózy. Takým príkladom je ochorenie skleróza multiplex. Sú vypracované MR kritériá na stanovenie tejto diagnózy a tiež pri pravidelnom sledovaní pacientov počas liečby. Popri klinických a laboratórnych ukazovateľoch má MR diagnostika sklerózy multiplex veľký význam, zobrazuje ložiská demyelizácie, ktoré sa klinicky vôbec nemusia prejaviť. MR predstavuje pri skleróze multiplex jedno z najdôležitejších kritérií na posudzovanie účinnosti liečby.

Doménou MR je diagnostika ochorení mozgu, miechy, zobrazenie chrbtice vrátane zobrazenia chrbticového kanála a diskov, predoperačné a pooperačné sledovanie pacientov, sledovanie pacientov po chemoterapii, po rádioterapii mozgových nádorov.

MR sa využíva aj v oblasti brucha a panvy na zobrazenie pečene, obličiek, pankreasu. V tejto oblasti má zväčša doplňujúcu úlohu popri iných vyšetreniach - USG a CT. Pre porovnanie, neurorádiologické vyšetrenia a vyšetrenia chrbtice predstavujú približne 40% vyšetrení, vyšetrenia v oblasti brucha približne 20% a v oblasti panvy tiež približne 20%. U mužov sa v oblasti panvy najčastejšie zobrazuje prostata. Za posledné 3 roky počet MR vyšetrení prostaty vo svete exponenciálne rastie. U žien sa v oblasti panvy najčastejšie zobrazujú vnútorné ženské pohlavné orgány – cervix, ováriá, uterus. Pri diagnostike nádorov týchto orgánov je veľmi dôležité určiť štádium a MR môže významným spôsobom prispieť a rozhodnúť, či je pacientka vhodná na primárnu chirurgickú liečbu, alebo na rádioterapiu s chemoterapiou. V ostatnom období má rastúci význam aj vyšetrenie rekta pomocou MR, či už na diagnostiku fistúl alebo nádorov rekta.

20% podiel využitia MR zostáva na vyšetrenia muskuloskeletálneho systému. Zobrazenie kĺbov alebo celého muskuloskeletálneho systému pomocou MR nadobúda čoraz väčší význam aj u nás. Vo vyspelých krajinách boli MR vyšetrenia v tejto oblasti rozšírené už oveľa skôr. V súčasnosti sú k dispozícii na liečbu niektorých kĺbových ochorení síce miniinvazívne metódy akou je napr. artroskopia, ale výhodnejšie je dopredu urobiť diagnostiku MR a potom vykonať artroskopiu.

Najmenej vyšetrovanou oblasťou je hrudník, ale ani to už celkom neplatí, pretože súčasťou hrudníka sú prsníky a MR prsníkov má tiež stúpajúcu tendenciu. U nás sa MR dostáva k slovu v špeciálnych indikáciách a tými sú zdiagnostikované nádory pŕs, odoslané na operáciu a druhou skupinou sú pacientky, ktoré sú geneticky predisponované a nie je u nich vhodný skríning pomocou rtg žiarenia. Nová, zväčšujúca sa skupina pacientok sú pacientky s prsnými implantátmi, u ktorých nie je možné vykonať mamografické vyšetrenie. A úplne posledným orgánom, kde sa tiež uplatňuje MR ako diagnostická a zobrazovacia metóda je srdce. I keď MR srdca nie je u nás obvyklou diagnostikou, predsa sa zavádza a stále častejšie používa.

Pomocou MR môžeme zobraziť takpovediac celého človeka. V niektorých prípadoch má
MR rozhodujúci význam pre diagnostiku ochorení a manažovanie pacienta a v niektorých prípadoch je to doplňujúce vyšetrenie k ostatným vyšetreniam, či už pomocou iného zobrazovania, laboratórnych alebo ďaľších klinických vyšetrení.
Spomenul ste aj funkčné vyšetrenia MR, priblížil by ste nám aj ich diagnostické uplatnenie?

Čo sa týka funkčných MR vyšetrení, niektoré zobrazovania už môžu byť tak rýchle, že možno robiť perfúzne štúdie, označujú sa výrazom „perfúzne MR“. Perfúznym MR možno posudzovať perfúziu v mozgu, perfúziu v prsníku a perfúziu napr aj v prostate. Perfúzne vyšetrenia sú veľmi dôležité, pretože pomocu nich možno získať veľmi zaujímavé informácie o charaktere nádorového ložiska. Tzv. DCE-MR vyšetrenie je založené na veľmi jednoduchom princípe, na fakte, že malígne nádory majú veľa nových ciev a teda aj zvýšenú intenzitu prietoku krvi v danom mieste. Vyšetrenie zaznamenáva rýchlosť naplavenia (tzv. wash-in) a vyplavenia (tzv. wash-out) kontrastnej látky v cievach, zásobujúcich nádor. Metóda sa využíva na vyšetrenia prsníkov, pečene pri hepatocelulárnom karcinóme a tiež prostaty. Nakoniec táto metóda sa používa aj na posudzovanie účinnosti jednej zo skupín onkologických liekov, účinok ktorých je založený práve na efekte blokovania novotvorby ciev nádoru.

Perfúzne štúdie sa robia aj pre oblasti mozgu, tam je to však trošku inak, vyhodnocuje sa tzv. perfúzna mapa, alebo CBV mapa, ktorá predstavuje objem krvi v mozgu na jednotku hmoty. Mozgové nádory sa rozlišujú podľa WHO na 1 - 4 stupne – grades, čo sa týka malignity, alebo agresivity. Nízkogradové nádory (1 - 2) sú benígne a vysokogradové (3 - 4) sú malígne. Hodnoty tohoto parametra veľmi dobre korelujú s parametrom CBV, na základe ktorých sa určuje aj prognóza.

z angl. Dynamic Contrast Enhanced MR z angl. Cerebro Blood Volume
MR sa javí aj ako významná metóda pre rozvoj tzv. „na mieru ušitej liečby“.

Áno, od MR sa očakáva, že bude zohrávať veľkú úlohu v cielenej diagnostike, možno aj spolu s inými kontrastnými látkami. Ako príklad využitia MR v cielenej liečbe by som uviedol karcinóm prsníka – ten má estrogénové receptory, na ktoré môže byť viazaná liečba. Ale ak sa objavia metastázy, tak u nich nie je také isté, či tieto receptory majú. Kontrastnou látkou by sa tieto receptory označili a informácia by sa zdiagnostikovala neinvazívnym spôsobom. Na základe nej by sa dalo rozhodnúť, či pokračovať alebo nepokračovať v liečbe. V onkológii sa účinnosť liečby sleduje už teraz, napr. magneticko–rezonančnou spektroskopiou sa dá skoršie predvídať aj účinnosť chemoterapie. Na jednej strane sú vyšetrenia magnetickou rezonanciou drahé, ale na strane druhej je to metóda, ktorá môže významne prispieť k úspore a to tým, že sa nepodávajú lieky, chemoterapeutiká, ktoré už v tom čase nemusia byť účinné, alebo nemusia byť účinné vôbec.

z angl. "Tailored Medicine"
Sú MR vyšetrenia u nás už štandartom v určovaní diagnóz, alebo sa volia až keď sa vyčerpajú všetky iné možnosti? Ako je to inde vo svete?

Najskôr treba povedať, že či v minulosti, alebo dnes, postup stanovovania diagnózy zostáva stále rovnaký, pacient príde k lekárovi a povie že má nejaké ťažkosti, buď ich vyrozpráva spontánne, alebo ich lekár od neho cielene zistí – to je anamnéza. Lekár pacienta pozrie pohmatom, fondeskopom, atď. a urobí nejaký diagnostický záver, niečo čo si myslí čo by to mohlo byť. V minulosti bola v určovaní diagnózy možno väčšia váha na samotnom lekárovi, dnes má lekár oveľa viac možností laboratórnych a ďaľšch vyšetrení, vrátane zobrazovacích.

Zobrazovanie má svoju váhu, ale to nemôže byť tak, že z neho vzíde diagnóza. Výsledok zobrazovania je len časť skladačky, len jedna z informácií. Niekedy však môže byť natoľko charakteristická, že sa na jej základe dá stanoviť diagnóza.
Keď sa vrátime k ochoreniu sklerózy multiplex (SM), pri splnení určitých kritérií a MR je ich súčasťou, môže MR nahradzovať u tohoto ochorenia aj klinické laboratórne vyšetrenia a jej váha v diagnostike stúpa. Napríklad pacient má zapálený zrakový nerv a je mu indikovaná MR, ktorou sa s vysokou presnosťou môže stanoviť diagnóza SM. Magnetickou rezonanciou je možné identifikovať ložiská, lézie oveľa skôr, než sa prejavia symptómy. Teda aj liečba sa môže začať oveľa skôr, než sa ochorenie klinicky prejaví. Včasná liečba predpokladá vyššiu úspešnosť liečby. U SM je MR nevyhnutná a dominantná diagnostická metóda.

Iný príklad – pacient má epileptický záchvat. Podľa správnych kritérií, okrem klinického vyšetrenia, EEG by mal ísť na zobrazovacie vyšetrenia, pretože môžu objaviť príčinu záchvatu - mozgový nádor, cievnu malformáciu, vrodenú malformáciu, ktorá môže byť príčinou.
Dnes je už MR nevyhnutnou súčasťou niektorých diagnostických postupov a keď lekár pri chronickom ochorení nepošle pacienta v indikovaných prípadoch aspoň jedenkrát na vhodné zobrazovacie vyšetrenie, zväčša sa to považuje na chybu. Ale zdôrazňujem, naďalej platí štandartný klinický postup a teda to nemôže byť tak, že pacient ide rovno na MR vyšetrenie. Musí ho poslať ten lekár, ktorý pozná jeho zdravotnú históriu, anamnézu, klinické vyšetrenia, poprípade nejaké laboratórne vyšetrenia s pravdepodobnou diagnózou.
Zobrazovacie metódy sa stávajú súčasťou diagnostického rozhodovania a vyspelé krajiny majú veľký počet prístrojov aj veľa vyšetrení na počet obyvateľov. Podľa štatistík OECD Slovensko v tomto smere nepatrí medzi špičkové krajiny ako sú USA, Japonsko, možno Nemecko, ale je porovnateľné s V.Britániou, s Českom. Vo vyspelých krajinách je MR bežnou súčasťou diagnostiky a sledovania pacientov vo všetkých oblastiach, ktoré sme vymenovali. Povedzme po tých 20.rokoch sa stále rozširuje spektrum indikácií, ktorými može MR prispieť k lepšej starostlivosti o pacienta.

MR je súčasťou tzv. McDonaldových kritérií, podľa ktorých sa diagnóza SM stanovuje.
Pomenovanie majú po neurológovi Ianovi McDonaldovi.
častým symptómom SM sú poruchy videnia v dôsledku zápalu zrakového nervu EEG, elektroencefalografia je metóda, pomocou ktorej sa zachytáva
a zaznamenáva elektrická aktivita mozgu. Pomocou nej sa stanovuje diagnóza epilepsie.
MR s nízkym alebo vysokým magnetickým poľom - ide o rozdiely, ktoré súvisia s technologickou vyspelosťou alebo je rozdielny účel na ktorý sa používajú?

Existujú 3 typy magnetických rezonancií podľa typov magnetu: supravodivý magnet, rezistívny a permanentný magnet. Rezistívne a permanentné magnety pracujú s nižším magnetickým poľom. To ale neznamená, že nemajú svoje opodstatnenie. Najmä permanentný magnet - udržiavanie magnetického poľa nevyžaduje žiadnu elektrickú energiu, ani dopĺňanie médií, napríklad hélia. Prevádzka je tým pádom lacnejšia.
Na to, aby bol výsledok vyšetrenia dobrý vplýva veľa faktorov. Je pravda, že magnety s nižším poľom majú vyšší kontrast mäkkých tkanív. Takým dominujúcim výrobcom prístrojov MR s nižším magnetickým poľom je talianska firma ESAOTE, má inštalácie aj na Slovensku. Pre zaujímavosť, v Taliansku majú veľké kluby MR priamo na štadióne a môžu zranenia kĺbov vyšetrovať na mieste. Takýto prístroj môže byť prevádzkovaný aj v ambulantných podmienkach, napríklad u ortopéda. Zobrazovanie kĺbov je teda dostupnejšie a menej finančne náročné. Majú teda veľmi dobré uplatnenie v muskuloskeletálnom systéme i keď s menším rozlíšením.

V jednej etape zavádzania MR prístrojov mali veľké pracoviská magnet so silným poľom a zároveň magnet so slabým poľom a navzájom sa vedeli dopĺňať. Neskôr prišla éra zvyšovania sily magnetického poľa. Dnes sa stále častejšie používajú prístroje do 3T.

Vplýva nejako menšie rozlíšenie na kvalitu výsledku vyšetrenia?

Nedá sa povedať, že výsledok vyšetrenia je menej kvalitný, majú menšie rozlíšenie a teda iné uplatnenie.

u supravodivých magnetov sa vysoké magnetické pole (1.0 až 3.0T dosiahne pomocou kvapalného hélia – elektromagnet 0.2T, 0.3T
Vaše pracovisko Dr. Magnet-Kramáre má prístroj s magnetom 3.0T. Špecializujete sa z tohto titulu na nejaké konkrétne diagnózy alebo vyšetrenia?

Posledne, klinické univerzitné pracoviská menia magnetické rezonancie za 3T, čo má svoje výhody aj nevýhody. Niektoré veci sa ťažšie zobrazujú s 3T prístrojom a niektoré sú naopak neporovnateľne dobré. Zobrazenie mozgu, traktografie, spektroskopie pomocou silnejšieho magnetického poľa je lepšie. Na Slovensku sú štyri 3T prístroje, v Bratislave sú tri a v Košiciach je jeden 3T prístroj, teda približne 10% z celkového počtu. Ale znovu, to neznamená, že výsledok vyšetrenia s použitím 1.5T magnetu je horší, má tiež svoje výhody. Ako príklad by som uviedol vyšetrenie prostaty. Kvalitne prevedené vyšetrenie prostaty si vyžaduje tzv. endorektálneu cievku pri 1.5 T prístroji a sú práce, ktoré dokazujú že pri 3T prístroji sa dosiahne porovnateľná kvalita vyšetrenia aj bez nej. Pre 3T magnet je zasa veľkým problémom zobrazenie brucha. Naše pracovisko však má u tohoto vyšetrenia výhodu v tom, že prístroj (Ingenia 3T, Philips) má zavedený multitransmiter, ktorý eliminuje nevýhody zobrazenia brucha v porovnaní s tým, keď sa používa iba jeden transmiter.

Často sú diskutované dlhé čakacie doby na vyšetrenia MR - pracoviskám sa vyčíta neoptimálne využitie drahého prístrojového vybavenia, prevádzkovaného len určitú časť dňa namiesto toho, aby vyšetrenia bežali non-stop. Ako vidíte problematiku Vy?

Efektívne využívanie prístrojového vybavenia, čakacie lehoty, dostupnosť vyšetrení, to všetko je pod vplyvom mnohých okolností, podmienok, názorov a konaní samotných subjektov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Optimálnosť prevádzkovania teda nezávisí vždy len od samotného pracoviska. Efektivita prevdázkovania u MR a vôbec u rádiodiagnostických metód, na rozdiel od nejakej inej oblasti zdravotníctva, sa dá veľmi ľahko vyčísliť. Stačí dať na jednu stranu fixné a variabilné náklady a na druhú stranu počet vyšetrených pacientov. Tzv. „break event point“ (bod obratu) je moment, v ktorom sú náklady vyrovnané s výnosmi pri danej cene. Ak sa zariadenia málo využívajú, nikdy sa nedosiahne efektivita. V prípade, že zariadenia sú predražené bod obratu sa posúva veľmi vysoko a keď vyšetrenia nie sú kryté dostatočnými finančnými zdrojmi, pracoviská táto okolnosť môže doviesť ku obmedzeniu alebo až ku skončeniu prevádzky. Na Slovensku je plné, efektíivne využívanie MR zariadení, ktoré sú prevažne v súkromných rukách, závislé od zmluvných vzťahov s poisťovňami. Priame platby vo všeobecnosti nie sú hlavným zdrojom príjmu. Aby boli prevádzkované efektivne je žiadúce, aby mali nízke náklady a vysoký výkon. Vstupná položka na nákup prístrojov je vysoká, ale v pomere k záujmom pacientov, aj ku celkovému prínosu nemusí ísť o drahú investíciu, ktorá sa nikdy nevráti.

Na MR pracovisku Nemocnice akad. L. Dérera za tých 20 rokov boli v prevádzke 3 MR prístroje a pracovali na dve smeny. Orientačne sme vypočítali, že na tých 2 generáciách, teda spolu na 3 prístrojoch sme vyšetrovali viac ako 100 000 ľudí. Takže aj efektivita je iná, keď sa vykonávajú vyšetrenia od rána do večera, alebo len určitú časť dňa. Snaha zdravotných poisťovní je šetriť na týchto vyšetreniach, ale nie je to zrejme dobrá cesta, pretože úroveň zdravotníctva tým pádom nutne klesá. Dostupnosť MR vyšetrenia je veľmi dôležitá, určite sa budú množiť situácie, keď pacient sa bude pýtať prečo nemal urobené niektoré vyšetrenie, prečo nebol dodiagnostikovaný skôr alebo vôbec a teda aj skôr liečený a možno aj skôr vyliečený. Rád by som uviedol jeden príbeh z Anglicka. Anglicko je krajina, ktorá v prepočte na obyvateľa má počet MR prístrojov porovnateľný so Slovenskom. Na to, že sa považuje za bohatú krajinu nemá veľa MR prístrojov. Obyvatelia jedného anglického mesta mali pocit, že nie je o nich dobre postarané, urobili zbierku a zakúpili si CT prístroj. Povedali si, že rok, dva ho budú prevádzkovať a potom vyhodnotia jeho prínos - aj spoločenský aj ekonomický. Výsledkom ich analýzy bolo zistenie, že každá investovaná libra usporila 2 libry. Toto je analogické aj pri MR. Na jednej strane sú drahé vstupy, MR však zrýchľuje, spresňuje diagnostiku a tým vedie k úsporám.

Na dĺžku čakacích dôb má vplyv aj „filozofia“ toho-ktorého konkrétneho zariadenia. My na pracovisku v Univerzitnej nemocnici sme mali takú zásadu, že sme rozlišovali, či je pacient hospitalizovaný alebo nie je hospitalizovaný. Hospitalizovanému pacientovi sme sa snažili vyšetrenie urobiť čo najskôr, najmä neurochirurgickým pacientom, ktorí čakali na operáciu. Často sme tým pacientom ani nedávali termíny, boli u nás v režime tzv. „volačiek“ čo znamená, že akonáhle vzniklo nejaká časové „okno“, ihneď sme ho volali a vyšetrenie vykonali.
Úplne iná situácia je u ambulantných pacientov. Pre nich môžu byť čakacie doby aj dlhé, určite sú však porovnateľné s okolitými krajinami. U ambulantného pacienta nie je taká urgentnosť ako u hospitalizovaného pacienta i keď pre MR vyšetrenie, na rozdiel od CT vyšetrenia, viac - menej neexistujú medicínske dôvody, pre ktoré by musel byť pacient vyšetrený okamžite. Z praxe, najdlhšie čakacie doby sa pohybujú okolo dvoch mesiacov. Väčšinou sa jedná o vyšetrenia niektorých typov chronických ochorení alebo kontrolné vyšetrenia, kde tá čakacia doba z medicínskeho pohľadu nie je tak závažná.

Ďakujeme za rozhovor.

Vopred ďakujeme za pripomienky, postrehy a zdieľanie vašich názorov. Po zanechaní e-mailovej adresy vám odpovieme na vaše otázky.