Zobrazovacie metódy RTG

Štandartná, najrozšírenejšia neinvazívna diagnostická metóda, využívajúca fyzikálne vlastnosti takzvaných X-lúčov na zhotovenie statického aj dynamického obrazu ľudského tela používaná od roku 1895.

Röntgenologické vyšetrenie využíva fyzikálne vlastnosti X-lúčov, ktoré prenikajú živou hmotou. Prienik lúčov závisí od hustoty a štruktúry tkaniva, ktoré je žiareniu vystavené. Röntgenologické žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od 100 pikometrov do 1 nanometra. V rádiológii sa na medicínske účely používa spektrum krátkych vlnových dĺžok v rozpätí 1 až 50 nanometrov. Žiarenie s dlhou vlnovou dĺžkou totiž preniká hmotou a tiež tkanivami horšie. Pri dopade lúčov na niektoré chemické látky- napríklad bárium nastáva fyzikálny jav- luminiscencia. V praxi to znamená, že sa bárium používa ako kontrastná látka, ktorá zabezpečuje lepší odraz RTG lúčov od snímaného tkaniva, čo má za následok lepšiu viditeľnosť. RTG obraz vzniká fotografickým zosnímaním luminiscenčných prejavov, ktorých intenzita závisí od toho, ako sa podarilo X-lúčom preniknúť hmotou alebo tkanivom. Tvrdými, respektíve tvrdšími tkanivami X-lúče neprenikajú alebo prenikajú horšie. Tvrdé tkanivá- napríklad kosti tvoria X-lúčom prekážku a teda v mieste výskytu prekážky nevzniká luminiscenčný efekt (odraz).

Skiaskopia a skiagrafia je röntgenové zobrazenie orgánov v pohybe – pohyby orgánov prenáša videokamera na obrazovku (skiaskopia) alebo na špeciálny film (skiagrafia).

V súčasnosti sa používajú aj klasické RTG zariadenia s filmovou technológiou, ale mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vrátane zubných ambulancií už disponujú digitálnymi RTG zariadeniami. Ich výhoda spočíva hlavne v značne nižšom radiačnom zaťažení pacienta (cca o 30%-50%), v rýchlejšom vykonaní vyšetrenia. Zosnímaný obraz je po pár sekundách v digitálnej kvalite dostupný rádiológovi a môže sa hneď zaslať odosielajúcemu lekárovi elektronicky. Pre pacienta je nespornou výhodou okrem nižšej radiačnej záťaže aj úspora času. Výhoda digitálneho obrazu spočíva aj v možnosti opakovane upravovať obraz podľa potreby (presne zmerať vzdialenosti, zväčšiť, zmenšiť, priblížiť, zaostriť).

RTG metódou sa dajú zobrazovať tvrdé tkanivá alebo cudzie predmety v tele a tiež vzduch, (napríklad vzduchová bublina v žalúdku, alebo inom orgáne) pretože majú najlepší kontrast. Na zobrazovanie týchto štruktúr sa preto RTG metóda používa najčastejšie.

Mäkké tkanivá (napr. tukové tkanivo, svaly) RTG nedokáže zobraziť v diagnosticky významnej kvalite. Preto sa na ich zobrazenie preferujú iné metódy zobrazovacej diagnostiky. Niektoré orgány je možné aj napriek tomu vyšetriť röntgenom, ale je nutné použiť kontrastnú látku, ktorá umožní odraz. Kontrastnou látkou je báryová kaša, ktorá sa používa v prípade pažeráka, čriev, žlčníka, farbív krvnom riečišti s rozvodom do všetkých orgánov. Jódové kontrastné látky sa používajú na vyšetrenie štítnej žľazy. Kontrastnou látkou môže byť aj kyslík alebo hélium na zobrazenie mozgových komôr.

Prehľad indikácií na RTG vyšetrenia:

Hlava a hrudník
• pneumothorax
• zápal pľúc
• atelektáza
• tuberkulóza
• pleuritída
• pľúcny absces
• zlomeniny
• skolióza
• cystická alebo pľúcna fibróza
• chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)
• nádory
• cysty
• zväčšené mediastinálne lymfatické uzliny
• aneuryzma aorty
• hypertrofia srdca
• vrodené chyby srdca

Brucho
• perforácia čreva
• absces
• črevná obštrukcia
• cudzie teleso v čreve
• ileus
• volvulus
• kalciové kamene v žlčových cestách

Močový systém
• absces obličky
• tuberkulóza obličky
• vrodené chyby
• nádory
• pyelonefritída
• amyloidóza
• glomerulonefritída
• hydronefróza
• kameň v obličke alebo močovode
• polycystické obličky
• hematóm

Kosti a kĺby
• zlomeniny
• vykĺbenie
• vyvrtnutie
• dna
• artritída
• kostná cysta
• nádory
• osteomyelitída
• osteoporóza
• osteomalácia
• Pagetova choroba
• rahitída (krivica)

Lebka
• vrodené anomálie
• zlomeniny
• Pagetova choroba
• akromegália
• nádory hypofýzy
• osteomyelitída

Chrbtica
• spondylitída
• zlomeniny
• skolióza/kyfóza
• osteoartritída
• osteoporóza
• tuberkulóza
• Pagetova choroba
• hernia medzistavcovej platničky

O vyšetrenie RTG môžu žiadať praktickí lekári a špecialisti.

K vyšetreniu RTG, ktoré bude hradené z verejných prostriedkov, je potrebné sa preukázať:

• žiadankou od lekára
• platným zdravotným poistením (kartičkou poistenca)

RTG vyšetrenie je možné vykonať aj individuálnym záujemcom, avšak rádiologický pracovník ho vykoná až po konzultácii s pacientom, event. s jeho dispenzárnym lekárom.

Na väčšinu vyšetrení RTG nie je potrebné sa objednať vopred. Je užitočné si dohodnúť termín a čas v prípade tých vyšetrení, u ktorých sa predpokladá dlhšia doba trvania alebo použitie kontrastnej látky. Okrem odstránenia kovových a tvrdších predmetov na tele (napr. šperky, odev), nie je potrebná špeciálna príprava na vyšetrenie. Dodatočné požiadavky sa týkajú vyšetrení s použitím kontrastnej látky. Tie sú v praxi pacientom vysvetlené až rádiologickým pracovníkom pri odovzdaní žiadanky na RTG vyšetrenie. S týmito prípravami je potrebné rátať v prípade dynamického RTG vyšetrenia.

Absolútnou kontraindikáciou je gravidita (nie je možné vykonať vyšetrenie). Relatívnou kontraindikáciou je podozrenie na možnú alergickú reakciu na kontrastnú látku.

RTG vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr- kostí alebo cudzích predmetov v organizme. Veľmi vysoký kontrast má tiež vzduch a plyny, preto sa RTG vyšetrenie využíva aj v prípadoch, kde je možné do vyšetrovanej oblasti vzduch , hélium alebo kyslík zaviesť. Príkladom je RTG vyšetrenie mozgu, kde sa plyn používa ako kontrastná látka.

Vyšetrenie nie je bolestivé a je rýchle. Röntgenové žiarenie však zaťažuje pacienta, vytvára pri dopade na tkanivo nežiadúce ionizačné žiarenie. Dlhotrvajúce silné aj slabé ionizačné žiarenie poškodzuje všetky živé organizmy, najmä ich DNA. Organizmus vie eliminovať škodlivý účinok ionizujúceho žiarenia vďaka svojej schopnosti obnovy a reparácie buniek. Nie vždy sa to ale musí podariť. Na druhej strane, tento negatívny účinok sa liečebne využíva v onkológii – ionizujúce žiarenie dokáže zničiť karcinogénne bunky, v menšej miere však poškodzuje aj okolité zdravé tkanivá.

Ionizačné žiarenie RTG lúčov sa meria jednotkou „efektívnej dávky žiarenia“ za časové obdobie s označením miliSievert (mSV). Limity röntgenového žiarenia sú dané Vyhláškou MZ č. 12 z roku 2000-Z.z. č.12/2001. Prahová dávka ionizačného žiarenia sa líši pre jednotlivé orgány:

• 5mSV/1rok: gonády, kostná dreň, celé telo rovnomerne
• 30mSv/1rok: kožu, štítna žľaza, kosť
• 75mSv/1rok: ruky, predklaktie, nohy, členky
• 15mSV/1rok: ostatné tkanivá

U dávky 0,2 mSv nebol vo výskumnej činnosti zaznamenaný žiaden akútny ani neskorší prejav poškodenia buniek, ročná efektívna dávka prírodného rádioaktívneho žiarenia je 2,4mSV. Pri RTG rúk a nôh je efektívna dávka žiarenia v intervale 0,01-0,1mSV, čo je dávka zodpovedajúca prijmu prirodzeného kozmického rádioaktívneho žiarenia počas diaľkového letu ( 0,1mSV).

Medzi známe nevýhody diagnostiky röntgenom patria:

• skreslený, alebo znehodnotený obraz, ak sa pacient sa pohne
• kovové časti tvoria prekážku X-lúčom a skresľujú výsledky vyšetrovaného orgánu
• ascites, meteorizmus a obezita skresľujú výsledky
• netvrdé štruktúry (napríklad pľúca, pečeň, srdce) sú RTG metódou zobraziteľné, ale kvalita nezodpovedá diagnostickým potrebám, na ich zvýraznenie sa podáva kontrastná látka (báryová kaša, jódové kontrastné látky), bežnejšie je však použitie RTG vyšetrenia a kontrastnej látky u črevného a močového traktu
• celkovo horšie zobrazenie mäkkých tkanív