Diagnostika a liečba pľúcnej artériovej hypertenzie je sústredená v NÚSCH.

Bratislava 24. marca (TASR) - Pľúcna artériová hypertenzia je veľmi zriedkavé chronické ochorenie pľúcnych tepien charakterizované progresívnym zvyšovaním tlaku v pľúcnici, ktoré v pokročilých fázach ochorenia vedie k zlyhaniu pravej komory srdca. Nové poznatky sa podľa slov hovorkyne ústavu Dobroslavy Krajačičovej objavili aj v oblasti molekulárnej a genetickej diagnostiky, patológie a patofyziológie. "Boli definované dôsledné a štandardizované diagnostické postupy, od ktorých sa odvíja prognostická stratifikácia aj voľba liečebného postupu. Vzhľadom na ojedinelosť ochorenia, jeho vážnu prognózu, ale aj zložitý diagnostický postup a zvláštnosti liečby sa diagnostický a liečebný proces vo svete sústreďuje do špeciálnych centier a na Slovensku je ním práve toto novovzniknuté Centrum pre pľúcnu artériovú hypertenziu pri Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH, zhrňuje hovorkyňa Krajačičová.

Špecialista na pľúcnu artériovú hypertenziu Milan Luknár uviedol, že príčiny vzniku pľúcnej artériovej hypertenzie nie sú presne známe. Ďalej vysvetľuje, že súhrou vrodenej dispozície a pôsobenia vonkajších činiteľov nastáva postupné zužovanie drobných pľúcnych tepien a zmnoženie buniek v ich stene. Pravá komora srdca musí preto pracovať pod čoraz väčším tlakom, aby cez tieto zúžené cievy pretlačila dostatočné množstvo krvi, ktorá sa musí v pľúcach okysličiť. Neskôr toto preťaženie nezvládne a zlyhá – stratí svoju pumpovaciu schopnosť.

Keďže pľúcna artériová hypertenzia je v populácii zriedkavá, mnoho lekárov sa s ňou počas svojej odbornej praxe preto podľa jeho slov nestretne. Poukázal na to, že príznaky sa podobajú príznakom iných chorôb dýchacej sústavy, srdca a ďalších orgánov, ktoré sú bežnejšie, ako astma, chronická bronchitída či ischemická choroba srdca. "Preto sa na možnosť pľúcnej artériovej hypertenzie častokrát nemyslí. Na túto chorobu sa treba zamerať vtedy, ak má pacient napríklad neprimeranú dýchavicu pri telesnej námahe, no ani pri bežnej liečbe, ktorú odporučí kardiológ či pneumológ, príznaky neustúpia, alebo v prípade, že výsledky bežných vyšetrení nevysvetlia pôvod ťažkostí pacienta," vysvetlil.

Tlak v pľúcnych tepnách zatiaľ lekári nevedia odmerať bežným tlakomerom, ako je to pri tzv. systémovej artériovej hypertenzii, teda bežnom vysokom tlaku. "Stanovenie presnej diagnózy si vyžaduje katetrizáciu, zavedenie tenkej hadičky – katétra – cez žilu až do pľúcneho riečiska. Je to však krátky výkon, ktorý sa vykonáva bez celkovej anestézie a trvá niekoľko minút. Okrem toho je potrebných viacero doplňujúcich vyšetrení, bez ktorých nie sme schopní stanoviť diagnózu ani podávať správnu liečbu," priblížil Luknár.

Pri tomto ochorení sa v posledných rokoch zaznamenávajú nové poznatky a záujem zo strany medicínskej verejnosti aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Tento vývoj je dôsledkom predovšetkým objavenia a praktického sprístupnenia viacerých liečebných prostriedkov, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú kvalitu a dĺžku života pacientov s týmto mimoriadne závažným ochorením," uviedla Krajačičová pre TASR. Liečba pľúcnej artériovej hypertenzie je finančne náročná. Pri nesprávnej indikácii však môže pacienta poškodiť. Preto ostáva obmedzená na lekárov špecializovaného centra a podlieha prísnej regulácii zo strany zdravotných poisťovní. "Bohužiaľ, lekár dnes musí stráviť veľa času zložitou administratívou spojenou s častým žiadaním o súhlas zdravotnej poisťovne s liečbou, čo ho oberá o čas a energiu, ktoré by mohol venovať starostlivosti o pacientov a vlastnému vzdelávaniu, " poznamenal Luknár. Ako problém tiež vníma nejasnú legislatívu o klinických štúdiách.

Zdroj: tlačové správa: TASR január 2012, TASR marec 2012